Keď si spomeniem na detstvo tak si vždy spomeniem na kuchyňu u mojej starkej. Nebola to spotrebičmi preplnená kuchyňa, nemala ani moderný nábytok, aj tak to bola ale tá najúžasnejšia a pre mňa najkrajšia kuchyňa na celom celučičkom svete.

• Na oknách viseli ručne štrikované záclonky. Okná boli drevené a dvojité a uprostred nich bol položený valček naplnený slamou a ozdobený rušne vyšívaným plátnom. Ako dieťa som nechápala dôvod jeho umiestnenia. Dnes už viem, že tam z čisto praktického dôvodu, aby neboli úniky tepla z chalúpky.
• Starká malá veľký sporák. Nie elektrický, ale klasickú piecku s veľkou kovovou platňou. Túto starostlivo čímsi čiernym natierala pri každom upratovaní Na tejto platni pripravovala placky a posúchy. Nie na panvici, ale priamo na platni. Dedko nosil do vnútra každú chvíľku narúbané drevo a starká regulovala teplotu platne prikladaním väčších, alebo menších polienok.
• V strede izby bol obrovský stôl s 12 stoličkami. Vždy na ňom bol biely naškrobený obrus s ručnou výšivkou. Ako deti sme sedávali pod stolom a sledovali dianie v kuchyni. Všetko dôležité sa totiž odohrávalo práve tu. Do spálne sa chodilo iba spať. Život prebiehal v kuchyni. Na stene boli kukučkové hodiny a výšivka s textom, ktorý si už žiaľ nepamätám. Vedľa bola polica a na nej tanier a za uško visiace poháre. Skriňa bola iba jedna. Do nej sa pomestil všetok potrebný rad.

Doba sa zmenila a kuchyne podobného typu sú iba na chalupách a v skanzenoch.
Čo ale ostalo aj dnes, je fakt, že kuchyňa je najdôležitejšou miestnosťou bytu-

Pri pohľade na moju kuchyňu sa čudujem, ako babička bez týchto všetkých kuchynských pomocníkov vedela ta famózne variť.
Ja mám mikrovlnú rúru, elektrickú rúru, mixér, robot, sklo keramickú varnú dosku, umývačku riadu a množstvo iných pomôcok. Neviem ale, či jedlo mnou vyčarené chutí rovnako dobre, ako to u starkej.