Juhoslovania i ich veľmi ťažké časy

.


V tomto článku si spomeniem na našich južných bratov, bývalú Juhosláviu. Na ťažkú situáciu a dobu, ktorá ju doviedla až k jej smutnému koncu. Ako Slováci by sme si mali ich utrpenia občas pripomenúť. Síce je ľahšie a možno aj lepšie zabudnúť, no určitú pamiatku a úctu  si z našej strany zaslúžia. Neboli sme takí rozdielni, nebývali sme od seba ani ďaleko.
logo Nato

Juhoslávia bola spolkom viacerých susedných národností. Bolo to spojenie národov Chorvátska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Srbska, Kosova, Macedónska.

Juhoslávia má však nástupom osemdesiatich rokov obrovské množstvo vážnych problémov. Sú spojené s veľkou finančnou zadlženosťou voči zahraničiu. Zahraničné štáty sú neúprosné, dlžoby z roka na rok narastajú. Vývozom výrobkov, produktov do zahraničia sa situácia zlej ekonomickej situácie zhoršuje ešte viac. V roku 1988 už je obyvateľom Juhoslávie jasné, že sa nejedná o krátkodobý dlh ale o obrovský, neriešiteľný ekonomický problém, ktorý má za následok ich chudobu. K tomuto problému narastá i logická udalosť, akou je krach viacerých podnikov a následná vysoká nezamestnanosť. Nie sú peniaze, nie sú podniky, nemôžu byť ani zamestnanci a zárobok. Juhoslávia finančne ťažila jedine z doby Rakúsko – Uhorska, no odvtedy ubehla dlhá doba a kraj sa iba čoraz viac zadlžuje.
Amerika první

Navyše narastajú vážne etnické problémy. Po roku 1990 sa Juhoslávia nadobro lúči s myšlienkou, kedy tieto krajiny mali byť ako jedna rodina. Politické spolky, ktoré hlásajú záujmy iba svojej krajiny a dávajú vysoký význam nacionalizmu sú po celej Juhoslávii. Príšerná ekonomická situácia, chudoba a teraz do toho národné uvedomenie , kedy chce byť každá z týchto krajín samostatná vedú k vojnovým nepokojom. Navyše je treba spomenúť, že Srbi boli fyzicky zastrašovaní Albáncami ešte pred vojnovým konfliktom. Srbsko hlásalo oddelenie týchto dvoch národností už v roku 1981. Ich protest bol však zamietnutý policajným zásahom.
vlajka Yugoslavie

V neskoršom období, kedy sú už tieto konflikty na maxime sa pridáva na „pomoc“ NATO, ktorá to rieši rozbombardovaním týchto krajín. Povolenie k preletu stíhačiek patriacim NATO sme podpísali i my, Slováci, konkrétne Mikuláš Dzurinda. V očiach NATO sme možno pekní, no obyvateľom bývalej Juhoslávie sa za všetkých Slovákov ospravedlňujem.

.

Juhoslovania i ich veľmi ťažké časy
3.8 (75%)4
.

Published

Author

Categories

Ekonomika